Návrh do vyhlásenej súťaže pre pamätník Slobody Slova vo Veľkej Mači.
Pôvodná forma domu reprezentuje architektúru v 70.rokoch 20. storočia. v bývalom Československu. Udalosť vraždy hlboko zasiahla spoločnosť naprieč viacerými generáciami. Aj preto má tento koncept pamätníku snahu pamätníku snahu zachovať odkaz na podobu domu, ktorý Ján a Martina začali rekonštruovať, a tak ho fyzicky pretvárať. Koncept nadväzuje na túto činnosť.
Forma domu bude slúžiť ako dočasná schránka, ktorá sa vyplní novým obsahom – stavebnou hmotou. Súčasťou výplne bude materiál, ktorý sa získa zo sutín starej formy domu pri demolačných prácach. Zaniká niečo minulé a zároveň vzniká niečo nové. Tak sa dostáva forma domu z vonka do vnútra a tak je súčasťou obsahu. Je tak zachovaná kontinuita formy a zároveň obsah priestoru je viditeľný navonok. Jeho ťažká hmota má provokovať diváka cez jeho prítomnosť, ktorú si ako spoločnosť nesieme.
„Táto pamiatka by nemala byť krásna, mala by bolieť.“ Simon Wiesenthal
Celý pozemok pretína diagonálna trhlina v rôznych výškach, ktorá rozdeľuje hmotu pamätníka na dve časti. Je symbolom silnej reakcie na udalosti, ktoré sa udiali v spoločnosti. Je bremenom a brázdou, ktorú chceme zaceliť, ale nevieme ako. Hmota pamätníka je zapustená pod úrovňou povrchu, čo je rovnako umocnením tiaže.
Chodník, ktorý sa v trhline nachádza, má návštevníka znepokojiť jeho prechádzaním cez hmoty, čo vyvoláva pocit úzkosti až po následné schádzanie pod úroveň zeme. Chodník však postupne vychádza na povrch, čo je pre nás nádejou, že z temnoty prídeme k svetlu. Po bokoch na stenách sa nachádzajú texty Jána.
